Ako som prechádzal vo finále NBA okolo LeBrona Jamesa, píše bývalá hviezda našej reprezentácie (exkluzívne priamo z finále NBA)

Publikované: 20.07.2021 Autor: Peter Lisicky, bývalý slovenský reprezentant

Peter Lisicky (Foto: archív (pl))

Počas 11 rokov života v Arizone som sa zúčastnil niekoľkých zápasov Phoenixu Suns, ale každý z nich bol v základnej časti a moje lístky boli zadarmo. Niekoľkí moji bývalí spoluhráči pracujú ako tréneri, alebo v manažmente klubov NBA, čiže navštevovanie stretnutí za tie roky nebolo veľmi nákladné, našťastie. Zvyčajne by som si radšej oddýchol na vlastnom gauči a vrátil alebo zrýchlil akcie na mojom DVR.

V sobotu ráno som stále nemal v úmysle minúť peniaze na účasť na zápase, hoci je náš tím vo finále NBA. Sledoval som naše dve staršie deti na ich hodine brazílskeho jiu jitsu, keď mi môj obchodný partner napísal: „Chcel by si sedieť v prvom rade na dnešnom zápase?“ Moja okamžitá odpoveď bola: „Jednoznačne!“ Ako zodpovedný otec a manžel som však dopísal: „Ešte sa na tom dohodnem s manželkou!“

S obchodným partnerom sme zorganizovali logistické záležitosti a prišli k aréne hodinu pred začiatkom zápasu. Bol to absolútny blázinec. Ľudia všade. Obrovské rady na vstup. Hlučná hudba. Zúfalí fanúšikovia zháňajúci lístky. Chaos.

Lístky som mal uložené na iPhone, takže som sa počas celého dňa uisťoval, že mám dostatočne nabitú batériu, aby náš vstup nebol ohrozený technologickou chybičkou. Prešli sme cez všetky bezpečnostné kontroly a našli sme si cestu na naše miesta. Už len tá cesta bola nezabudnuteľná – prešli sme okolo LeBrona Jamesa, Lila Wayna, Kylera Murrayho (quarterback Arizony Cardinals), Vanessy Hudgens (ktorá spievala hymnu) a vysielacieho tímu bývalých trénerov NBA Jeffa Van Gundyho a Marka Jacksona, a mnohých ďalších celebrít.

Keď boli všetky fanfáry na konci, konečne bol čas na zápas. Jedným z hlavných aspektov sledovania priamo v hľadisku je, akí vysokí, silní a rýchli sú hráči. Vidieť veľkosť, výšku a rýchlosť Bucks potvrdilo jedno z mojich hlavných pozorovaní: nad Suns majú po fyzickej stránke výhodu.

Connaughton mi pripomenul moju hru

Jannis Antetokounmpo je rovnako vysoký, ak nie vyšší, ako DeAndre Ayton, najvyšší hráč Suns. Nielen to, ale je aj rýchlejší, svižnejší a má dlhšie ruky. Brook Lopez je jednoducho hora, berie miesto a drží si pozíciu proti menším obrancom. Jrue Holiday je vysoký zhruba ako ja, ale jeho motor a sila v obrane boli naživo veľmi jasne viditeľné. Podľa môjho názoru je jeho obrana jedným z najdôležitejších faktorov tejto série.

Zápas začal veľmi dobre pre Suns, ktorí vyzerali, že premenili každú strelu. Popravde verím, že ich premenili jedenásť po sebe. Keď v prvej štvrtine viedli 32:16, zastavil som sa v neďalekom VIP salóniku, aby som si doplnil nápoj a keď som sa vrátil, Suns pohodlne viedli 37:21. Vyzeralo, že si výsledok postrážia.

Bucks sa však začali sústrediť a v druhej štvrtine sa vrátili do hry. Nebudem tu opisovať každú akciu, keďže si ich môžete nájsť sami na množstve zdrojov, ale v tej štvrtine nastrieľali 43 bodov a po polčase vyhrávali 64:61.

Zarazilo ma, keď sa Jrue Holiday vrátil do hry (v prvej štvrtine mal dva rýchle fauly), bol viditeľne odhodlaný byť rozdielovým hráčom. Nikdy nevyzeral uponáhľaný, metodicky dostával seba aj spoluhráčov do ofenzívnych pozícií a zapájal ich do akcií.

Jannis je samozrejme hlavný problém pre súperovu obranu, ale nemal by som zabudnúť ani na Khrisa Middletona, ktorý má výbornú výšku (6'8") na strieľajúce krídlo, čo bol ďalší fascinujúci fakt, ktorý som si potvrdil naživo. Často strieľa, keď má blízko oproti sebe obrancu, ale je dostatočne vysoký na to, aby jeho pokus prešiel.

Dvaja hráči Bucks, ktorí prišli z lavičky, mali na hru viditeľný efekt: Bobby Portis je štvorka, ktorá vie doskakovať aj brániť, ale zároveň je nebezpečný strelec za tri body aj z kratších vzdialeností. A basketbalista, ktorý mi egoisticky pripomína mňa samého, Pat Connaughton, premenil niekoľko dôležitých trojok a pomohol naštartovať Bucks z lavičky.

Pri trojke Crowdera by som si potrhal väzy

Chris Paul mal svoje pozitívne chvíľky, ale ako častý sledovateľ zápasov Suns som cítil, že pri každom dôležitom víťazstve to bol práve CP3, kto vytvoril rozhodujúce víťazné akcie, a nielen na konci stretnutia. V posledných troch finálových dueloch vyzeral unavený, možno sa aj trápil s nejakým zranením.

V druhom polčase sa neustále niečo dialo, a ako bývalý strelec som bol ohromený úspešnosťou pokusov. V zápase dali Bucks 14 z 28 a Suns 13 z 19 trojok – to je spolu 57%. Také číslo je dostatočne pozoruhodné, ale náročnosť striel to ešte zvyšuje. Keby som napríklad skúsil prvú trojku Jaea Crowdera, roztrhol by som si kolenný väz.

Bucks boli v tretej štvrtine opäť lepším tímom a spomalili hru, aby kontrolovali vývoj zápasu oproti menšiemu, no rýchlejšiemu tímu Suns. Devin Booker bol počas celého stretnutia úžasný, ale vyzeralo to, že kedykoľvek premenil ťažkú strelu, hráč Bucks si našiel spôsob, ako na to odpovedať.

Booker mal trochu pomoci od Aytona a Paula, ale nie veľa. Veľká trojka Bucks – Jannis, Middleton a Holiday bola oveľa konzistentnejšia a lavičková pomoc od Portisa a Connaughtona viditeľne pomohla.

Vo štvrtej štvrtine sa opäť hralo hore-dolu, ale Bucks mali jasne zápas vo svojich rukách… aspoň do poslednej trojminútovky. Suns sa držali, ale keď Khris Middleton premenil step-back jumper a zvýšil na 120:112 niečo vyše dvoch minút do konca, môj obchodný partner a ja sme si povedali, že by sme sa mali vyhnúť šialenému hľadaniu odvozu domov Uberom.

Ako sme vychádzali zo štadióna, boli sme ohromení počtom ľudí (bolo ich oveľa viac než pred zápasom), ktorí sledovali duel na veľkých TV obrazovkách, ktoré boli namontované pred arénou. Jej kapacita je tesne pod 17 000 fanúšikov, ale stavil by som sa, že vonku ich bolo ešte oveľa viac.

Navyše, bola 30-stupňová letná arizonská horúčava. Bola to krásna ukážka podpory, a myslím si, že úbytok zábavných aktivít pre COVID-19 spôsobil, že fanúšikovia Suns sa chceli nejakým spôsobom dostať do hry, najmä počas historickej udalosti, akou je šanca na zisk titulu v NBA.

Ako sme kráčali, pozerali sme šialenú poslednú minútu na veľkej TV obrazovke v rovnaký čas, ako sme sledovali príchod nášho vodiča na aplikácii Uber. Booker trafil dôležitú trojku a znížil na 117:120, Jannis netrafil tri šestky, ktoré by inak zaistili víťazstvo. Loptu dostali Suns, pričom do konca zostávalo 30 sekúnd a náš vodič Uberu bol od nás len pár minút.

Keď Booker zdvihol loptu, otočil sa, aby možno vystrelil, možno prihral. Holiday mu ju však vzal, čo viedlo k takmer rozhodujúcemu rýchlemu brejku, ktorý skončil alley-oop smečom Jannisa, ktorý bol pri ňom faulovaný. Následný trestný hod síce minul, ale pomohol svojmu tímu získať loptu a Middleton premenil druhú z dvoch šestiek, spečaťujúc konečný výsledok na 123:119.

Náš šofér prišiel presne načas a vyhli sme sa exodusu, ktorý pri východoch čakal väčšinu sklamaných priaznivcov. Ako basketbalový fanúšik som sa mimoriadne bavil a sebecky dúfam, že sa vo Phoenixe uskutoční aj siedmy zápas. Pravdepodobne však bol sobotňajší duel posledným finále, na ktorom sa ešte po dlhý čas zúčastním.

Kto je Peter Lisicky?

Dnes štyridsaťpäťročný bývalý rozohrávač bol prvým naturalizovaným cudzincom, ktorý hral za slovenskú reprezentáciu. Jeho starí rodičia emigrovali do USA, rodinu má v Horných Orešanoch a Trnave. Za sebou má veľmi peknú kariéru. Stále patrí medzi top5 najlepších strelcov histórie na univerzite Penn State. Profesionálnu kariéru odohral v Európe, kde vyhral niekdajší Saportov pohár v drese Bennetonu Treviso. S Vacallo Win bol dvojnásobným šampiónom švajčiarskej ligy a s Luganom pridal tretí titul. Hral aj za nemecký Braunschweig, Paris Basket Racing, Anwil Wloclawek a s Air Avellino získal taliansky pohár a zahral si Euroligu. Po kariére pracuje vo finančníctve a žije s rodinou v Arizone.

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.