Jedna z najvýznamnejších basketbalistiek našej histórie oslávila jubileum, okrem striebra z Európy bojovala o titul aj v ženskej NBA

Publikované: 19.07.2021 Autor: Tomáš Grosmann

Andrea Kuklová (Foto: TASR)

V ankete o najlepšiu slovenskú basketbalistku 20. storočia ju predstihli iba Anna Kotočová a Erika Dobrovičová. Tretie miesto v tomto prestížnom hodnotení je jedným z dôkazov, že Andrea Kuklová, za slobodna Chupíková, patrí historicky medzi najväčšie osobnosti tohto športu u nás. Rodáčka z Popradu-Spišskej Soboty sa v piatok dožila významného životného jubilea, má päťdesiat rokov.

Dávnejšie vás nenachádzame v trénerskom štábe ženského tímu KP Brno. Už tam nepracujete?

„Nie. Skončila som pred dvoma rokmi.“

Môžete prezradiť dôvod?

„Naše cesty sa rozišli. Je zbytočné, aby som spomínala nejaké detaily. Moje predstavy neboli rovnaké s tými, čo malo vedenie klubu.“

Do Brna, odkiaľ pochádza váš otec, ste sa z Popradu presťahovali v roku 2017. Žijete tam ešte stále?

„Áno, sme tu v Brne naďalej. Celá rodina. Manžel tu má svoju robotu, ja takisto, dcéry chodia do tunajších škôl.“

Čomu sa teraz venujete?

„Úplne som zmenila svoje pole pôsobnosti. Už pred dvoma tokmi som v Brne skončila dvojročné štúdium na strednej veterinárnej škole. Vo svojej práci využívam toto vzdelanie.“

Mali ste už dávno vzťah k zvieratám?

„Vždy som mala rada zvieratá a prírodu. Prednosť však dostal basketbal. Teraz bola príležitosť doplniť si vzdelanie na spomenutej škole, čo som využila. Som rada, že som sa aspoň čiastočne dostala k práci vo veterinárnej ambulancii. Výrazne som tým zmenila svoj život.“

Čo konkrétne robíte? Prichádzate priamo do styku so zvieratami?

„Nepracujem priamo s nimi, ale pre e-shope pri veterinárnej ambulancii. Predávame rôzne prípravky, krmivo, niektoré liečivá, doplnky aj vybavenie. Najmä pre psy a mačky, ale aj pre kone či králiky.“

Čomu sa venujú vaše dcéry? Hrajú ešte basketbal?

„Staršia Veronika už nehrá, teraz úspešne zmaturovala a ide študovať na VUT Brno. Mladšia Kristínka stále hrá basketbal a do maturity jej ešte chýbajú tri roky štúdia.“

Znamená to, že ste sa usadili v Brne natrvalo? Alebo je možné, že sa ešte vrátite žiť na Slovensko?

„Kým mladšia dcéra nezmaturuje, budeme žiť v Brne. Nevylučujeme, že sa potom vrátime, keďže blízku rodinu máme pod Tatrami. Moji rodičia žijú vo Svite, manžel ich má v Poprade.“

Často ich navštevujete?

„Kým nebola pandémia, chodili sme za nimi pravidelne, aspoň raz za mesiac. Potom sa situácia skomplikovala, museli sme cesty výrazne obmedziť. Ani teraz veľmi nechodíme, keďže každú chvíľu platia na prechod hraníc iné kritériá. Inak, vo vlastnom záujme sme s manželom obaja dávnejšie zaočkovaní oboma dávkami vakcíny, dievčatá stihli zatiaľ iba prvé očkovanie.“

Po návrate zo zahraničného pôsobenia ste sa v Poprade-Veľkej začali venovať hotelierstvu. Prevádzkujete ešte tamojší penzión?

„Keď sme odišli pred štyrmi rokmi do Brna, dali sme ho do prenájmu, pričom nám stále patrí. Horko-ťažko prežil v obmedzenom režime pandemický rok. Dúfame, že znova začne lepšie prosperovať.“

Ako hodnotíte nedávne vystúpenie Sloveniek na majstrovstvách Európy v Španielsku?

„Už postup na ME bol pre ne úspech. Potom tam vyhrali jeden ťažký zápas s Bieloruskom, takže určite nesklamali.“

Hrali ste na olympiáde, dvoch MS, máte dve medaily z ME, ste víťazka Európskej ligy aj finalistka WNBA. Ktorý úspech si ceníte najviac?

„O každom z týchto výsledkov by sa dalo podrobne hovoriť. Boli to hrejivé výsledky, nechcem z nich vybrať najcennejší, jeden uprednostňovať pred druhým. Skôr spomenúť, že sme po osamostatnení Slovenska výborne zviditeľnili našu mladú krajinu v cudzine. Hneď sme získali bronz na ME 1993 a v roku 1994 sme skončili na veľmi dobrom piatom mieste na MS v Sydney. Medailu sme síce nezískali, ale boli sme tam najlepší tím z Európy.“

Ste spokojná s vašimi niekdajšími úspechmi?

„Ani celkom nie. V roku 1997 sme vo finále ME v Budapešti v zápase s Litvou premárnili reálnu šancu získať zlato. Tiež by som bola radšej víťazka WNBA než len finalistka v tejto súťaži. Mrzí ma takisto aj európsky šampionát v Brne v roku 1995, kde nám štvrté miesto nestačilo na postup na olympiádu v Atlante. Viem však, že na tom už nič nezmením, takže napokon som v podstate spokojná. A vďačná za svoje úspechy a celú basketbalovú kariéru.“

Ktorí tréneri vám dali najviac na vašej basketbalovej ces­te?

„Mala som šťastie že ma v Poprade už ako druháčku vybral Štefan Garba medzi adeptky tejto hry, potom tam zohral dôležitú úlohu tréner Jozef Baran. Z Popradu som šla do Košíc pod ruky Mariána Matyáša, ktorý ma neskôr viedol aj v slovenskej reprezentácii. Určite bolo veľmi dôležité, že si ma vybral už ako sedemnásťročnú do československej reprezentácie Miroslav Vondřička.“

Mali ste talent na basketbal?

„Tak by som sa necharakterizovala. Skôr ako športový talent. Venovala som sa aj atletike, konkrétne behom a skoku do diaľky. Basketbal ma bavil ako komplexná hra, v ktorej človek využíva ruky, nohy, celkove pohyb a takisto musí aj niečo vymyslieť a prekvapiť tak súpera.“

Basketbal ste hrali v Nemecku, Francúzsku aj v USA. Na ktoré pôsobisko najradšej spomínate?

„Rada spomínam aj na olympiádu v Barcelone. Bolo to niečo mimoriadne, ale to som odbočila. K srdcu mi prirástlo francúzske Aix-en-Provence, kde mám stále priateľov, s ktorými sme sa za normálnych okolností stretávali vo Francúzsku, ale chodili k nám na Slovensko aj do Brna. V Aix som zoznámila s Evou Bourdonovou, rodáčkou z Brna, bývalou úspešnou veslárkou. Veľmi nám pomáhala počas pobytu vo Francúzsku. Teraz už žije v Marseille a stále udržujeme kamarátske kontakty.“

KTO JE ANDREA KUKLOVÁ

Narodila sa 16. júla 1971 v Poprade-Spišskej Sobote. Je vysoká 181 cm. Za slobodna sa volala Chupíková a práve z tohto priezviska jej prischla prezývka „Chupa“. Od roku 1992 je vydatá za bývalého prvoligového basketbalistu Stanislava Kuklu (200 cm), s ktorým sú rodičmi dvoch dcér, 20-ročnej Veroniky a 16-ročnej Kristínky.

Od svojich desiatich do sedemnástich rokov hrala basketbal doma v Poprade, potom štyri roky až do sezóny 1991/92 za VSS Košice. Prvú zahraničnú zastávku mala v Nemecku, v ročníku 1992/93 vo Weilheime pri Mníchove a vzápätí v sezóne 1993/94 už hrala priamo v Mníchove. Ďalšie tri sezóny pôsobila vo francúzskom Aix-en-Provence a štvrtú v tej istej krajine v Tarbes. Odtiaľ sa na ročník 1998/99 vrátila do Delty Košice. V sezóne 1999/2000 prispela v Ružomberku k druhému víťazstvu tohto klubu v Európskej lige.

V letných mesiacoch rokov 1998 a 1999 hrala ako prvá Slovenka v zámorskej WNBA za tím Phoenix Mercury, pri prvom štarte dokonca až vo finále súťaže. Po narodení prvej dcérky odišla na rok (2001/02) znova do Aix-en-Provence, vrátila sa do Popradu (2002/03) a bola pritom v Delte I.C.P. (2003/04), keď tento košický tím vyhral svoj prvý titul majstra Slovenska.

Viac rokov hrala úspešne v reprezentačných tímoch: na OH v Barcelone 1992 (6. miesto), na MS v Malajzii 1990 (4. miesto) a Austrálii 1994 (5. miesto), na ME v Perugii 1993 (bronz), v Brne 1995 (4. miesto) a Budapešti 1997 (striebro).

V roku 1995 sa dostala nielen do najlepšej päťky ME, ale ju aj vyhlásili za 2. najlepšiu basketbalistku Európy. Je dvojnásobná najlepšia basketbalistka Slovenska (1995 a 1998).

 
Denník Šport Autorské práva Denníka Šport a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Denníka Šport a uvedených agentúr je výslovne zakázané.