Ihring: Spišskej som vďačný, ale ambície mám vyššie, preto som uprednostnil Maďarsko

Publikované: 12.06.2021 Autor: Adam Solga Foto: Jäzva

  • Mário Ihring (Foto: Jäzva)

Mário Ihring je basketbalový zjav, aký sa nevidí denne. Len málokedy odchádza z ihriska bez širokého úsmevu. Basketbal ho nielen živí, ale očividne aj baví. Už ako mladík sa podpísal pod historický postup reprezentácie do 18 rokov na európsky šampionát. Hru tvorí aj v seniorskom národnom tíme. Nepopierateľný hráčsky progres potvrdzoval už v minulej sezóne v drese Interu Bratislava, ale až v ročníku 2020/21 bola jeho snaha korunovaná ako tímovými, tak aj individuálnymi úspechmi vo farbách Spišských Rytierov. Tých však opúšťa a mieri do maďarského Orosláňu. Azda mu skvelá forma vydrží, v lete ho totiž bude opäť potrebovať naša reprezentácia.

Najužitočnejší hráč play-off – to znie dobre, však? – spýtali sme sa Mária Ihringa, čerstvého držiteľa tohto ocenenia, majstra Slovenska a víťaza Slovenského pohára.

„Určite áno. Je to fajn, ale bez spoluhráčov a bez dôvery trénera by to nešlo. Hoci je to individuálne ocenenie, som vďačný chalanom, koučovi a vedeniu, že mi dôverovali. Neberiem tento úspech tak, že som ho vybojoval sám.“

Slovenský majstrovský titul ste získali na tretí pokus. Nevyšlo to v sezóne 2016/17 s Prievidzou ani vlani s Interom, s ktorým ste mali výbornú formu, no „zaúradoval“ COVID-19 a sezóna sa predčasne skončila. Cítite teraz, po zisku double, o to väčšie zadosťučinenie?

„Konečne sa mi to podarilo. Som ešte mladý, získať titul v tomto veku je skvelé. Myslím si, že momentálne som na Slovensku dosiahol, čo sa dalo. Som za to ozaj vďačný. Okrem eufórie cítim aj spokojnosť. Neľutujem návrat počas uplynulej sezóny, aj vzhľadom na to, ako sa všetko vyvinulo.“

Mário Ihring (Foto: Jäzva)

Z mnohých strán zaznievajú názory, že práve váš januárový príchod do Spišskej Novej Vsi bol kľúčový pre napĺňanie ambícií klubu. Vy sám ste pôsobili vyzretejšie, v zlomových momentoch ste takmer nechybovali. Naopak, viedli ste tím. Je to len pribúdajúcimi skúsenosťami, alebo treba hľadať príčiny aj inde, napríklad v mentálnom nastavení?

„Iste je to aj skúsenosťami, keďže už tretí či štvrtý rok mám príležitosť byť lídrom na palubovke. Či už to bolo v Chorvátsku, minulý rok v Interi, alebo teraz – najprv v Estónsku a potom v Spišskej. Samozrejme, môžete mať hocaké skúsenosti, ak nie ste mentálne dobre nastavený, neveríte si, nie ste v hlave silný, koncovky môžu byť ťažké. Myslím, že i preto som to dobre zvládal. Ďakujem aj mojej mentálnej trénerke Karin Vravkovej.“

Pred niekoľkými dňami ste uprednostnili ponuku z Maďarska pred zotrvaním v domácej najvyššej súťaži. Dali ste tak prednosť novému začiatku v zahraničí pred istotou doma. Zdá sa, že zatiaľ netúžite byť povestnou veľkou rybou v menšom slovenskom rybníku…

„Nieže netúžim, ale chcem hrať basketbal v zahraničí. Myslím si, že stále sa mám kam posúvať. Ambície mám vyššie a vyššie, preto som vždy uprednostňoval zahraničie. Som rád, že sa to podarilo. Som však vďačný za čas v Spišskej Novej Vsi, keď sme vybojovali double a bol úspešný aj pre mňa osobne. Aj vďaka tomu sa podaril i tento zahraničný angažmán.“

Slovensko nemá povesť basketbalovej krajiny. Stretli ste sa v minulosti s tým, že to môže hrať rolu pri rozhodovaní zahraničných koučov a manažérov, či angažovať Slováka alebo nie?

„Buďme úprimní: myslím si, že to tak je, keďže s reprezentáciou sme sa dlhé roky trápili. Nie sme basketbalová veľmoc, nemá zmysel si klamať. Verím, že máme momentálne kvalitných hráčov, potvrdzuje to najmä Vlado Brodziansky. Ale aj ja mám slušne nakročené a viacerí ďalší chalani. Môžeme to aj s reprezentáciou konečne zmeniť a náš basketbal bude vnímaný inak, bude mať iné miesto na mape.“

Mierite do Maďarska, už ste si vyskúšali angažmány v Poľsku, Chorvátsku, Estónsku a najmä v Taliansku, kam ste odišli z Považskej Bystrice ako 16-ročný. Bol to správny krok? A čo by ste dnes, po šiestich rokoch, povedali vtedy 16-ročnému Máriovi?

„Zaujímavá otázka! Bol to dobrý krok. Bol som síce mladý, neskúsený chalan, no dostať sa do talianskeho ligového tímu, trénovať s borcami, ktorí pôsobili v Eurolige, bolo super. Najvyššia talianska súťaž bola kvalitná. Získal som tam prvé body, cenné skúsenosti. Posunulo ma to vpred. Možno som sa nazdával, že v ďalších rokoch to pôjde samo, no zistil som, že na sebe musím viac pracovať, mať ku všetkému profesionálnejší prístup. Neľutujem žiadny krok, niektoré veci zistí človek až po čase. Ani neviem, čo by som poradil 16-ročnému Máriovi. Asi by som nič nezmenil. Ak, tak možno len troška prístup. Možno som bol príliš sebavedomý a veril som, že to pôjde jednoduchšie. Zdravé sebavedomie však v športe potrebujete.“

V reprezentácii ste sa prvou voľbou na poste rozohrávača stali už ako tínedžer za trénera Ivana Rudeža. Až teraz, nedávno, pod vedením kouča Žana Tabaka, ste s národným tímom čosi dosiahli – postúpili ste do ďalšej fázy predkvalifikácie MS 2023, v ktorej vás už ale povedie nový tréner Oleg Meleščenko. Pociťujete, aj pod dojmom týchto postupne sa zlepšujúcich výsledkov, na seba väčší tlak?

„Práveže keď som bol mladý chlapec, nejaký tlak som neriešil, iba som hral. Možno som si naplno neuvedomoval, čo to znamená. Ako som starší, zisťujem to a nejaký tlak tam asi je. Ale určitý tlak pred zápasom je vždy dobrý. Treba mať motiváciu. Bez toho by to nemalo význam, no mám zdravé sebavedomie a počas zápasu tlak opadá, dostávam sa do tzv. flow state a už sa len snažím hrať najlepšie, ako viem.“

Zaujímavé je, že o povinnosti prvého rozohrávača sa v reprezentácii delíte so Šimonom Krajčovičom. Narážate na seba aj v SBL. Len nedávno ste si zmerali sily vo finále SBL. Aký máte vzťah? Ste skôr rivali, či kamaráti? Alebo závisí od toho, kde sa práve stretnete?

„Presne tak, závisí od toho, kde sa stretneme. Vo finále sme boli konkurenti, rivali. Ale tak to je vždy, keď nastúpite proti niekomu na palubovke. Na ihrisku je to inak než v reálnom živote. So Šimonom sme veľmi dobrí kamaráti, poznáme sa už z Považskej Bystrice. Náš vzťah je v pohode, ale na ihrisku? Tam si nič nedarujeme.“

Dávnejšie sme vás v denníku Šport označili za najzábavnejšieho hráča v SBL. To preto, že vždy viete akciu vyšperkovať nejakou fintou, vymyslieť netradičné, niekedy aj úsmevné riešenia. Povedzte, vy tie finesy aj zvlášť drilujete, alebo prichádzajú spontánne?

„Basketbal som začal hrávať ako malý chalan vonku na ihrisku. Čiže tie „and one“ prvky som vtedy študoval na youtube a podobných platformách. Ale že by som to teraz nejako špeciálne driloval sa nedá povedať. Skôr to mám z pozerania videí, keď som bol mladší a zostalo mi to.“ ADAM SOLGA

DOSTAŤ TAK ĽUDÍ PRED TELEVÍZOR…

Priezvisko Ihring nie je v slovenskom športe neznáme (spomeňme aspoň bývalého vynikajúceho futbalového rozhodcu Karola), no Mário v najbližšej rodine nemá nikoho, kto by sa športu venoval profesionálne. Starší brat Tomáš hrával basketbal a 22-ročný reprezentant vraví, že aj to ho inšpirovalo. „Nikto z rodiny nebol profesionálny športovec. Basketbal v Handlovej bol populárny a napĺňal ma,“ vraví a hoci je priaznivcom aj iných športov, v týchto dňoch si chce najmä oddýchnuť, a tak vníma len jeden – hokej. Vraví: „Sezóna bola dlhá, finále sa skončilo len nedávno. Iné športy som teraz príliš nesledoval, ale hokej je hokej. Keď sa hrá šampionát, na Slovensku je to ako slávnosť. Bol by som rád, keby sa čosi podobné podarilo aj basketbalu, že keď raz bude hrať naša reprezentácia, aby si ľudia sadli pred televízne obrazovky a fandili nám. Bolo by to krásne… Sledujem síce aj ostatné športy, ale teraz sa snažím dopriať si oddych. Na dva týždne zvoľniť tempo.“ Nie div, že aj na rozhovor si Mário Ihring našiel čas práve počas prechádzky so psom, maďarskou vyžlou Riom.

 
Denník Šport Autorské práva Denníka Šport a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Denníka Šport a uvedených agentúr je výslovne zakázané.