Oslavovať? Postup určite, hru až tak nie, ale na to sa teraz netreba toľko pýtať. Slovenskí basketbalisti si dali pred začiatkom predkvalifikácie cieľ postúpiť, čo splnili.

S Kosovom prehrávali aj o trinásť bodov, nakoniec to ale zvládli, duel otočili a z Prištiny vezú dobré správy. Niekto sa môže ironicky usmievať, že v kvalifikácii nemajú šancu a dostanú debakle. O to však nejde, každá konfrontácia s kvalitnou Európou pomôže. Dupľom, keď je naša reprezentácia stále pomerne mladá a sú v nej len traja tridsiatnici.

Po prvé sa musíme zastaviť pri Vladimírovi Brodzianskom. Takto ťahal naposledy slovenskú reprezentáciu Anton Gavel. Rozohrávač bol ochotný položiť za Slovensko doslova život, pokiaľ obliekal dres s dvojkrížom. Krídelník či pivot Badalony je jeho pokračovateľom. V Juventute rastie skvele, môžete si to prečítať aj v našich pravidelných textoch po zápasoch EuroCupu.

‚Brodzo‘ sa nebojí, má sebavedomie a skvelú ruku. Dnes stáli skoro celé opraty na ňom. Zvládol hrať na štvorke, na päťke, v obrane aj útoku. Na 28 bodov potreboval len desať striel z poľa! Kosovčania ho zdvojovali, faulovali, simulovali pri jeho dotykoch s loptou, ale Brodziansky to zvládol. Ukázal, že nevydarený zápas na trestných hodoch proti Islandu bola len náhoda, dnes ich dal 10 z 12 a pridal famóznych 18 doskokov, z toho 6 v útoku!

Bojovnosť Slovákov sme už pochválili, jednotlivo by sme vyzdvihli ešte dve mená. Prvým je Šimon Krajčovič. Áno, spravil aj chyby, ale celkovo duel neskutočne odmakal. Nakoniec hral aj kvôli zraneniu Mária Ihringa celých štyridsať minút. Nezabalil to v ofenzíve, keď mal po polčase streľbu 1/9. Nakoniec trafil aj kľúčové koše, dal 12 bodov, mal päť asistencií a tri doskoky. Druhým je Richard Körner.

Tréner mu pri nástupe k reprezentácii neveril, jeho pozícia lietala. Aj dnes hral najprv na trojke, kde mu to nešlo, ako sa posunul na štvorku, tak hral dobre. Zápas zakončil s dvanástimi bodmi a šiestimi doskokmi. Jeho tri útočné doskoky boli obrovské, aj to ako vedel spracovať ťažké prihrávky.

Gratulovať môžeme aj trénerovi Žanovi Tabakovi. Odviedol prácu, ktorú mal. Napriek tomu musíme byť tiež kritickejší. Aj dnes sa ukázalo, že jeho niektoré rozhodnutia boli zvláštne. Viktorovi Juríčkovi sa nedarilo v útoku a ešte horšie to bolo v obrane, tréner ho tam stále dával. Škoda je, že absolútne neverí Michaelovi Fusekovi, ktorý v Interi napreduje a nielen proti pomalším Kosovčanom si zaslúžil väčší ako minútový pobyt na palubovke.

Dalo by sa bližšie rozoberať aj taktiku, ale to necháme na väčších odborníkov. Najšťastnejšie nebolo ani zhodenie svojich hráčov pred turnajom. Nakoniec to dopadlo dobre, ale k čomu malo pomôcť rozprávanie, že jeho zverenci nie sú pripravení…

Každopádne tím konečne postúpil, odrazil sa od dna, z čoho môže čerpať aj generácia ďalších mladých hráčov.

Gratulujeme!