Kosovo, napriek geografickej blízkosti, je pre našincov neznáma krajina, ktorú Slovensko dosiaľ oficiálne neuznalo a nenadviazalo s ňou plnohodnotné diplomatické styky. Štát s 1,9 milióna obyvateľov, ktorý vznikol odštiepením od Srbska, vnímame skôr cez skratky a stereotypy. Ak ho niekto mohol spoznať dôverne, tak slovinský kouč Spišských Rytierov Teo Hojč. Po tom, čo zavŕšil úspešné účinkovanie v Leviciach, viedol počas uplynulého ročníka Sigal Priština, najlepší kosovský klub pravidelne štartujúci v pohárovej Európe.
Aké prostredie ste objavili v Prištine, kde práve dnes slovenská reprezentácia odohrá záverečný zápas predkvalifikácie MS 2023 s domácim výberom?
„Išiel som tam predovšetkým preto, že je to klub, ktorý niekoľko rokov hral v Európskom pohári FIBA. Chcel som skúsiť trénovať takéto družstvo. Bola to dobrá skúsenosť. Aj keď som Slovinec a mám to bližšie, kamaráti a rodina mi kládli otázky, či som si istý, že tam chcem ísť. Ani my Kosovo dobre nepoznáme. Priština ma príjemne prekvapila. Chce byť európske mesto a bojuje so stereotypmi. Cítiť vplyv Ameriky, ktorá ich ako krajinu uznala medzi prvými. Chcú patriť do Európy, žiť európskym spôsobom života, nechcú príliš rozprávať o vojne. Najmä mladší ľudia. Menšie mestá trocha zaostávajú za hlavným, možno sú to tak trochu dva svety. Rozdiely sú tam viditeľné.“
Ako by ste charakterizovali kosovský basketbal? Vychádza z toho, čo zjednodušene nazývame juhoslovanská škola?
„Áno aj nie. Áno v tom zmysle, že sa tam pracovalo ako inde v Juhoslávii. Patrili do nej, takže systém práce bol dosť podobný, tréneri sa školili na tých istých školách v Belehrade, Záhrebe, Ľubľane a inde. Nie preto, že majú trocha inú mentalitu a v tom sú rozdielni. Milujú basketbal, sledujú ligu, haly sú plné a keď hrá národný tím, je to udalosť. Ich špecifikom je, že nemajú príliš radi systém. Hráči aj fanúšikovia ľúbia nekomplikovaný, živelnejší basketbal. Chcú pracovať s mládežou, zlepšiť úroveň. Veľa mladých, najmä vyšších, skoro odchádza za lepšími podmienkami do Turecka, Slovinska, Talianska. Takže tak by som to charakterizoval: basketbal je u nich veľmi populárny, no chýba im systém v hre i vnímaní basketbalu. Na druhej strane, preto sú veľmi nepríjemní, lebo sa na nich ťažko pripraviť.“
Prekvapilo vás účinkovanie Kosova v predkvalifikácii MS 2023? Vstúpilo do nej dvomi víťazstvami, no odvtedy trikrát prehralo. Na jeseň bolo možno nekompletné a z formy, ale teraz nečakane padlo aj s Luxemburskom…
„Prehra s Luxemburskom hej, prekvapila ma. Vlani som bol v Prištine na zápase proti Islandu, ktorý vyhrali. Hala bola viac než plná. Teraz je pre Slovensko veľká výhoda, že síce sa hrá v Prištine, ale pred prázdnymi tribúnami. Je to úplne iný tím, keď má za sebou fanúšikov, keď ich tlačí plná hala, ktorá sa blázni. Isto čakali, že opatrenia sa uvoľnia a diváci budú povolení. Preto chceli organizovať bublinu, lebo toto je ich najväčšia výhoda. Bolo to vidno aj na zápase proti Islandu, ktorý azda nemohli prehrať. A potom uspeli aj v Luxembursku. Pre nich historicky prvá výhra vonku. Aj tam viac ako polovica haly boli ich fanúšikovia. Teraz im to veľmi chýba. Ukázalo sa to aj proti Luxembursku. V piatok ráno som počúval rozhovor s kosovským trénerom. Slovensko vidí ako favorita, od svojich hráčov očakáva, že pôjdu nad svoje možnosti aj bez fanúšikov, nájdu motiváciu a skúsia vyhrať.“
S kým zo súčasného kádra Kosova ste ako kouč spolupracovali?
„Práve keď som prišiel, odišiel Dardan Beriša, ktorý je tam ako basketbalový boh. V kádri bol naturalizovaný Američan, rozohrávač Divine Myers, prvý pivot Fisnik Rugova, Mikajle Tmušič, 20-ročný talent Meriton Ismaili, ktorý dal proti Luxembursku 8 bodov… Takže skoro s polovicou reprezentácie.“
Čo, podľa vás, musí Slovensko spraviť, aby uspelo v Prištine proti domácim v takto dôležitom stretnutí?
„Ťažká otázka. Žan Tabak je lepší a skúsenejší tréner než ja, takže nemyslím, že by som mu mal dávať rady. Skôr naopak. Verím, že sa dobre pripravia a že poznajú súpera. Hlavne musia ísť naplno, aj nad svoje sily. Verím v úspech Slovenska. Má na to, aby zvíťazilo. Mnohé sa bude odvíjať od toho, ako sa podarí zastaviť Berišu – hoci už nie je v najlepších rokoch a top forme, stále má obrovský talent i kvalitu – a potom Erjona Kastratiho. Naopak si myslím, že Kosovo bude mať problém pokryť Vlada Brodzianskeho. Individuálne nemajú hráča, ktorý by ho vedel zastaviť 1 na 1. Sám som zvedavý, ako sa k tomu postavia.“
Čerstvý štyridsiatnik Teo Hojč (jubileum oslávil v stredu) v uplynulej sezóne so Sigalom Priština okupoval prvú pozíciu v kosovskej Superlige, než súťaž predčasne ukončili.
