Basketbalistky SBŠ Ostrava odohrali v rámci A-skupiny Európskej basketbalovej ligy (EWBL) dve stretnutia proti zástupcom slovenskej extraligy a v oboch ťahali za kratší koniec povrazu. Po prehre 59:85 v Piešťanoch utrpeli porážku 73:79 v košickej Angels Aréne.

Prehru vo vyrovnanom zápase nedokázali odvrátiť ani kvalitné výkony dvoch Sloveniek. Ema Mihaljevičová zaznamenala 9 a Stella Tarkovičová dokonca až 19 bodov.

„Máme veľmi mladý tím, ale naše ambície sú pomerne vysoké. Do každého zápasu ideme na sto percent a myslím si, že v každom máme šancu vyhrať. V Košiciach sme boli k tomu blízko, ale nezvládli sme záver. Pokúsime sa to napraviť v ďalších zápasoch,“ odprezentovala ostravské odhodlanie uspieť v medzinárodnej súťaži Tarkovičová.

Dvadsaťjedenročná bratislavská rodáčka v Košiciach potvrdila hernú pohodu, ktorú v Ostrave našla po prestupe z KP Brno.

„Brno predstavovalo eurocupový tím a mali sme tam výborné tréningy i podmienky. V tomto smere nemôžem povedať na Brno krivé slovo. Bohužiaľ som však tam nedostávala minutáž a každá hráčka chce hlavne hrať. Preto som prišla do Ostravy,“ objasnila predsezónnu zmenu pôsobiska Stella.

Trénerka SBŠ Iveta Rašková v nej vycítila potenciál a z Tarkovičovej urobila jednu z vodcovských osobností tímu. „Musím povedať, že v tejto sezóne sa mi hrá veľmi dobre a dôvera trénerky ma teší. Dala mi do rúk zodpovednosť a snažím sa ju nesklamať. Cítila by som sa však lepšie, ak by sme mali viac víťazstiev,“ povzdychla si slovenská reprezentantka v súvislosti s ostravskou extraligovou bilanciou 3–7.

Rastúce herné sebavedomie dvíhajú aj opakované pozvánky do národného tímu Slovenska. V tomto smere ide Tarkovičovcom karta, veď hlava rodiny je od minulého roka hlavným trénerom futbalovej reprezentácie. „Trochu sa s otcom doťahujeme, ale je to iba zo srandy. Otec ma hecoval vždy a samozrejme, že mi držal palce. To platí aj obrátene a mám radosť, že sa svojou prácou dostal až do takejto pozície. Obaja sme na slovenský znak hrdí a osobne si veľmi cením každú nomináciu do reprezentácie,“ zdôranila Stella Tarkovičová.

Trénerské skúsenosti Štefana Tarkoviča sa síce viažu k úplne inému športu, no ako ostrieľaný športový odborník dokáže určite poradiť aj svojej dcére. „Samozrejme, že sa mi snaží poradiť, ale nie sú to nejaké vyložené rady týkajúce sa mojej hry. Do basketbalu sa mi nemieša a ja mu rovnako tak „nekecám“ do futbalu. Navzájom sa však tešíme z úspechov toho druhého.“

Tak tomu bolo v rodine Tarkovičovcov vždy. K športu mala Stella vďaka svojim rodičom vždy blízko, no na zelený trávnik ju otec nikdy neťahal.

„Nie veru, futbalistku zo mňa nechcel. Rodičia mi dali voľnú ruku, ale mňa to ťahalo k športu od malička aj bez nutnosti nejakého nátlaku. Najprv som sa venovala tenisu, potom ma viac chytil basketbal,“ pousmiala sa Bratislavčanka s mimoriadne vrúcim vzťahom k východu Slovenska. „Mama je z Košíc, otec z Prešova a ja som z Bratislavy. Máme to teda namiešané veľmi pekne a nás sa teda nejaká východniarsko-západniarska rivalita netýka. Keď som bola malá, tak pôsobil otec v Košiciach a my s maminou sme žili v Bratislave. Keď sa potom stal reprezentačným asistentom, tak sme boli konečne spolu. A potom som im odišla ja na Moravu. Taký je jednoducho život športovej rodiny,“ zakončila náš rozhovor opora ostravského tímu Stella Tarkovičová.