Podľa oficiálnych údajov ich bolo spolu 5145. Toľko basketbalových priaznivcov sa 4. decembra 2007 prišlo pozrieť do haly Maxa Schmelinga na stretnutie európskeho pohára číslo dva medzi Albou Berlín a Bosnou Sarajevo.
Eurocup ešte v tom čase niesol názov ULEB Cup. Už vtedy však boli mužstvá v základnej časti rozdelené do šesťčlenných skupín. V skupine A boli suverénne najlepšie dva kluby: Türk Telekom Ankara a Joventut Badalona, ktorá sa napokon prebojovala až do finále, kde získala titul.
Zápas piateho kola medzi Albou a Bosnou nijako zvlášť nepútal pozornosť, ale napokon sa rozprávalo len o ňom. Berlínsky maratón, ako tamojší novinári nazvali toto stretnutie, sa totiž zapísal do dejín európskeho basketbalu. Po riadnom hracom čase svietil na tabuli vyrovnaný stav 71:71.
A tak sa v hale pomenovanej po slávnom boxerovi muselo predlžovať. Nie raz, nie dvakrát, nie trikrát, nie štyrikrát. Predĺžení bolo v ten večer až päť. Namiesto 40 minút čistého času sa hralo úmorných 65 minút. Prvé predĺženie sa skončilo výsledkom 11:11, druhé 15:15, tretie 14:14, štvrté 11:11.
Potom sa to zlomilo. V piatom predĺžení už basketbalisti bosnianskeho klubu nemali energiu. Alba vyhrala piate predĺženie 19:5 a zápas celkovo 141:127. To, čo sa podarilo nemeckému klubu, nedokázal v moderných dejinách Euroligy a Eurocupu už nikto iný: 141 bodov je rekordné číslo.
„Tí, ktorí tu dnes boli, sa postarajú o to, že na tento zápas sa nikdy nezabudne,“ skonštatoval tréner Berlínčanov Luka Pavičevič. „Bol to úžasný zápas, ale v tejto chvíli som smutný, pretože sme mali viacero šancí, aby sme zvíťazili,“ povzdychol si jeho náprotivok Jure Zdovc.
Obidvaja tréneri mali v zápase k dispozícii po desať hráčov, pričom na oboch stranách sa v priebehu stretnutia vyfaulovala pätica basketbalistov. V závere piateho predĺženia už Pavičevič a Zdovc nemohli striedať. Keď sa tento slávny súboj skončil, viacerí aktéri spadli na palubovku od vyčerpania.
Udržať sa na nohách bola v tej chvíli obdivuhodná vec. Z tohto pohľadu predviedol fenomenálny výkon basketbalista domáceho tímu Goran Nikolič, ktorý strávil na hracej ploche 63 minút a 40 sekúnd! „Ani nechcem vedieť, ako sa budem cítiť v noci a zajtra,“ zamyslel sa čiernohorský podkošový basketbalista.
„Je mi do plaču, ani nedokážem zrátať, čo všetko ma na tele bolí. Som neskutočne zoslabnutý, no na druhej strane cítim radosť, pretože sme zvíťazili. Áno, toto je zápas, na ktorý sa bude ešte veľmi dlho spomínať, ale pre nás to je v prvom rade dôležitý impulz do ďalších bojov,“ dodal Nikolič.
„Som si istý, že na toto stretnutie nikdy nezabudnem,“ krútil hlavou power forward sarajevského klubu Edin Bavčič. „Nemyslím si, že by bola Alba o 14 bodov lepšia. Práveže sme to boli my, kto bol na palubovke lepší 60 minút. V troch predĺženiach sme viedli o 5 bodov, ale nedokázali sme to dotiahnuť do konca,“ poznamenal Bavčič.
V zápase medzi Albou Berlín a Bosnou Sarajevo sa naplno ukázalo, aké dôležité môžu byť trestné hody. Celkovo ich v tomto stretnutí bolo 112. Berlínčania mali k dispozícii 51 šestiek, ktorých premenili 46 (90,2%). Sarajevčania strieľali 61 trestných hodov, no premenili „len“ 47 pokusov (77%).
Najlepší výkon predviedol v tomto smere rozohrávať albatrosov Bobby Brown, ktorý mal na čiare trestného hodu bilanciu 16/19. Šikovný tvorca hry, neskôr známy z pôsobenia v talianskom klube Montepashi Siena, nastrieľal v zápase proti Bosne celkovo 44 bodov a to z neho spravili najlepšieho strelca. Brown odohral 60 minút a 9 sekúnd.
