Half-man, half-amazing. V NBA končí smečiarsky nadčlovek

Publikované: 25.06.2020 Autor: Tomáš Prokop/redaktor denníka Šport, twitter: Lewysko

Vince Carter dunk contest 2000

Prebiehala piata minúta druhého polčasu. Francúzi doskočili loptu a ich hráč chcel prihrať do rýchleho protiútoku zadovkou. Tú mu však vystihol na trojke Vince Carter. Dvakrát si dribol a potom to prišlo. Z dvoch nôh preskočil Frederica Weisa, 218 centimetrov vysokého pivota a tvrdo zasmečoval do koša.

Pre mnohých je „Dunk of Death“ alebo vznešene po francúzsky Le dunk de la mort ako parádnu akciu pomenovali z olympiády v Sydney 2000 najlepším smečom basketbalovej histórie. Rovnako ako je smečiarska súťaž v rámci All-Star víkendu najlepšou v roku 2000. Aj tam dominoval Carter. Nie nadarmo ho prezývali Half-human, half-amazing, vo voľnom preklade z jednej polovice človek, z druhej úžasné stvorenie.

Neuveriteľný atlét patril k superhviezdam NBA na začiatku tisícročia. Jeho bodové priemery sa pohybovali medzi 22–27 bodov na zápas a právom bol viac sezón medzi kandidátmi na cenu MVP. Osemkrát si zahral v Zápase hviezd, keď až trikrát sa mu podarilo vyhrať hlasovanie fanúšikov. Je len jedným zo šiestich hráčov, ktorým sa podarilo mať priemer 20 bodov, 4 doskoky a 3 asistencie v desiatich sezónach.

Carter bol neskutočný atlét. Prvýkrát zasmečoval už v dvanástich. Vyhecovali ho k tomu starší chlapci, s ktorými hrával streetballové zápasy. „Nikto mi neveril, že zasmečujem. Vtedy som si vytvoril schopnosť, ktorá mi ostala počas celej kariéry. Povedal som, že musím zasmečovať súperom do tváre bez toho, aby som sa bál, čo sa môže stať. Tento pocit ma nikdy neopustil,“ spomínal krídelník.

Ľudia sa chodili pozerať na je famózne smeče

Príbehy o jeho fantastických smečoch sa rýchlo šírili okolo Dayton Beach, kde vyrastal. Už na strednej škole ho chceli vidieť stovky fanúšikov, ktorí boli ochotní zaplatiť aj sto dolárov. „Keď Vince vyskočil, tak to bolo akokeby sa zviezol hore výťahom. Nikto nebol tak vysoko,“ hovoril Charles Brinkerhoff, ktorý trénoval Cartera ešte na strednej škole. Už vtedy predviedol svoj ikonický smeč, s ktorým si podmanil fanúšikov v NBA. Zasmečoval a ostal visieť na obruči s predklatím prestrčeným cez obrúčku.

„Trénoval na to, aby sa zlepšoval, ale jeho atletické schopnosti boli prirodzené. Pamätám si ako mi raz zavolal z olympiády v Sydney a hovoril mi nech si rýchlo zapnem televízor. Tak som to urobil a ostal som v úžase. To ako preskočil Frederica Weisa bolo z inej planéty. Kričal som na celú štvrť. Bol to najlepší smeč v histórii basketbalu,“ uviedol Joe Giddens, ktorý hrával s Carterom na strednej škole.

Keď človek sledoval jeho výbušný, dynamický štýl, tak na jednej strane žasol, ale na druhej si hovoril, že Vince to nemôže dlho vydržať a po tridsiatke jeho kariéra rýchlo upadne. Rovnako ako sa to stalo mnohým podobným atlétom ako boli Tracy McGrady, Steve Francis, Stephen Marbury či Baron Davis. Carter bol však iný, postupne sa pretransformoval na strelca.

Nikto nepredpokladal, že po palubovkách NBA bude behať ešte v 43 rokoch. V stredu oznámil legendárny smečiar definitívny koniec. Jeho číslo sa zastavilo na neuveriteľných 1541 zápasoch, v 22 sezónach! Udržal si kariérny priemer 16,7 bodov, 4,3 doskokov a 3,1 asistencie. Obliekal dres ôsmich tímov, ale nikdy sa mu nepodarilo dostať na vrchol a tešiť sa z titulu. Najväčším úspechom tak ostáva spomínané olympiáda 2000 v Sydney, z ktorej si priviezol zlato. „Ak aj bolo sklamanie zo sezóny v drese Atlanty, je to preč. Som spokojný a vyrovnaný ako končím. Koronavírus ukončuje životy. To, že nám ukončil ročník, nič neznamená. Treba sa na život pozerať zo širšej perspektívy,“ uviedol americký basketbalista, ktorý je devätnásty v poradí historických strelcov NBA.

Dlhovekosť obdivoval aj Rančík

Carterovu dlhovekosť obdivoval aj Martin Rančík. „Vince mal vždy skvelú ruku. Streľba zo stredných a dlhších vzdialeností mu nikdy nerobila problém. Preto vydržal v lige tak dlho. Je to však obdivuhodné, keďže absolvoval mikrochirurgické operácie kolien, po ktorých sa veľmi ťažko vracia. Sám som to zažil,“ spomínal jeden z najlepších basketbalistov našej histórie.

Aj po štyridsiatke vedel „Air Canada“ ako ho prezývali na začiatku kariéry prekvapiť parádnym smečom alebo atletickou akciou. „Som hráčom, ktorým som vždy chcel byť. V prvom rade som vždy chcel pomáhať tímu vyhrávať. Stále som však tým istým basketbalistom, len už nevyskočím tak vysoko,“ vtipkoval.

Rodáka z Dayton Beach na Floride draftovalo Golden State ešte v roku 1998, v sezóne, keď Michael Jordan zavŕšil svoju fenomenálnu šesťtitulovú jazdu. Zo spomínaného draftu bol Carter už pred troma rokmi posledným mohykánom v lige.

Stále ho poháňala obrovská vášeň pre hru. Memphiskí novinári radi pred pár rokmi opakovali, že v šatni Grizzlies ho videli pred zápasom vždy ako prvého. Jeho obrovský úsmev stále bavil nielen fanúšikov, ale aj zamestnancov vo FedEx Forum Aréne. Pred zápasmi ho poháňala aj rutina, keď si ku spokojnosti musel odhádzať svojich obvyklých 250 pokusov.

„Musím sa chovať ako profesionál. Milujem basketbal a keby som ho nerešpektoval a nemal potrebné chovanie, už ho nehrám,“ hovoril Carter po štyridsiatke.

V Toronte bol ako Wayne Gretzky

Jeho schopnosti a príkladné vystupovanie prinieslo do NBA mnoho a jedným z obdivovateľov najstaršieho hráča v profilige je aj dvojnásobný MVP Steph Curry. „Keď hrával môj otec Dell za Toronto, tak som s Vincom robil množstvo hier jedna na jedna. Ukázal mi, ako má vyzerať pravý profesionál. Nikdy ma nenechal vyhrať, ale vždy si na mňa našiel čas a vysvetľoval mi, čo všetko musím obetovať, aby som raz mohol hrať v NBA. Každý zápas, čo hral, bol vysoko sledovaný. Z basketbalu spravil v Kanade populárny šport. Vinsanity okolo neho bola bláznivá,“ spomínal pre Bleacher Report Curry.

Carter bol v tej dobe v Toronte takou ikonou, že na verejnosti spôsoboval podobný ošiaľ akokeby sa tam objavil Wayne Gretzky.

V Toronte dnes vládne basketbalová atmosféra, ktorá sa dá porovnať s najväčšími basketbalovými mestami Ameriky ako sú Los Angeles, Boston, Chicago či New York. „Vince bol ten, kto to začal. Ak by Raptors nemali jeho, tak tam už basketbal dnes nie je. Vancouver mal presne túto smolu. Mnoho fanúšikov ani nepoznalo pravidlá, lebo v Toronte sa chodilo len na hokej, ale postupne chcelo vidieť každý Vincov krok. Postupne nevznikali v okolí len ľadové plochy, ale aj množstvo basketbalových ihrísk,“ vravel Bleacher Report Butch Carter vtedajší tréner Raptors.

„Keby nebolo Vinca, tak basketbal v Toronte už dávno nie je. NBA mu za to dlží mnoho,“ dodal Steph Curry. Skoro všetci kanadskí basketbalisti v súčasnej NBA priznali, že vyrastali na Vincovi Carterovi. „Bol pre nás dokonalým vzorom. Všetci sme chceli byť ako on. Verím, že sa mi podarí priblížiť k jeho kariére,“ povedala espn.com bývalá draftová jednotka Andre Wiggins. Podobné to bolo aj u Tristana Thompsona či Anthonyho Benneta. Mnohí si myslia, že basketbal v krajine spopularizoval najviac. Na Netflixe je o tom zaujímavý dokument The Carter Effect. V Raptors pomohol vytvoriť obrovskú fanúšikovskú základňu. Tím sa postupne pretransformoval medzi najlepšie v lige, čo zavŕšil vlaňajším titulom.

Škoda len, že sa s Torontom rozišiel v zlom, čo mu mnohí priaznivci nevedia dodnes odpustiť. Po trejde z Raptors do New Jersey povedal, že sa v drese kanadského klubu nesnažil tak, ako by mal. V roku 2014 mu však pripravili v Toronte pekné video a ako hráča Memphisu ho hala vytlieskala. To, či mu Raptors odpustili, ukáže, či mu v budúcnosti vyvesia dres.

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.