Striedačka Petra Tordu: V juniorskej lige momentálne nemáme hráča, ktorý by zvládol mužskú ligu

Publikované: 13.02.2020 Autor: Peter Torda Foto: Ladislav Szibilla

Mládežnícky basketbal (ilustračné foto) (Foto: Ladislav Szibilla)

Inšpiráciu k môjmu ďalšiemu článku som čiastočne našiel po prečítaní si textu môjho kamaráta Mira Futa, ktorý bol uverejnený v uplynulých týždňoch. Nerád, skoro vôbec nekomentujem a nevyjadrujem sa k reakciám na sociálnych sieťach. Radšej veci poviem osobne alebo telefonicky, ako by som sa mal pustiť do nikam nevedúcej debaty – polemiky na internete.

V niektorých veciach mal Miro pravdu, v niektorých nie, ale treba rešpektovať, že je to jeho názor a nebojí sa ho povedať verejne. Je minimálne chlapské hovoriť veci priamo a vecne tak, ako ich vidíte a cítite, ako si ich iba šepkať, v horšom prípade ohovárať a intrigovať poza chrbát.

To, o čom chcem písať je, čo vo svojom článku spomenul aj Miro – mladí slovenskí hráči. Pravdou je, že momentálne nemáme hráča v juniorskej lige, ktorý by bol schopný odohrať v každom zápase desať a viac minút (ak sa mýlim, budem rád).

Je však pravdou to, čo povedal Miro, že nemáme na čo čakať. V kluboch, ktoré hrajú extraligu a majú aj juniorské družstvo, je potrebné hráčom vytvoriť, možno aj umelo priestor na ihrisku. Sú však dve podmienky, ako táto situácia môže nastať.

Prvou, je ambicióznosť hráča, čo všetko je ochotný obetovať pre to, aby sa na začiatku stal členom extraligového družstva a aby sa postupne stal aj jeho pevnou súčasťou (príkladom môže byť Adam Monček vo Svite) a postupne prerástol level extraligy a mohol prestúpiť do lepšej súťaže. Prioritné musí byť v tomto prípade, aby mal vnútornú motiváciu makať v tréningovom procese, porovnávať sa so súpermi a hlavne presvedčiť trénera, že minúty ktoré chce si aj zaslúži. Mať vnútornú motiváciu, prečo do kariéry investovať veľmi veľa energie, námahy, finančných prostriedkov, niekedy aj na úkor vzdelania, odriekania si vecí, ktoré sú pre nešportovú mládež bežné.

Peter Torda (Foto: Ladislav Szibilla)

Tu však aj z vlastnej trénerskej práce narážam na problém, ktorý v neskoršom veku generuje práve to, že o slovenských hráčoch rozprávame ako o nedostatkovom tovare. Ako tréneri dokážeme hráčov motivovať do určitého veku. Do veku, kedy ich ešte ako tak vieme „oklamať“ ilúziami o vrcholovom športe, čo všetko im basketbal dokáže dať a ponúknuť, ale aj zobrať. Problémom je, že do trénerského procesu v čase dospievania vstupujú vplyvy kamarátov, rodičov, niekedy až prehnaných a ambicióznych hráčskych agentov, ktorí nám trénerom komplikujú prácu a hráčom nasadzujú ružové okuliare v zmysle – akí kvalitní hráči už sú, čo všetko môžu dosiahnuť, prečo je lepšie prestúpiť tam alebo inam a vo veľa prípadoch prichádza k sebauspokojeniu, strate motivácie ďalej na sebe pracovať.

V tomto období je naša trénerská práca najťažšia, prichádza najväčší odliv hráčov, ktorí dovtedy šport milovali a boli ochotní mu obetovať všetko. My tréneri častokrát bojujeme viac s hráčmi ako s basketbalovými problémami. Otázkou je prečo sa to deje? Sme iné typy ako nám podobné krajiny Slovinsko, Chorvátsko a podobne? Alebo je potrebné povedať jednoducho a priamo, že sme leniví.

Potom sa môžeme pýtať sami seba a polemizovať, či toto sú tí slovenskí hráči, ktorí momentálne chýbajú na súpiskách, ihriskách v zápasoch extraligy a v neposlednom rade počas leta aj v reprezentačných družstvách do 18 a 20 rokov.

A tu narážame podľa môjho názoru na druhú z podmienok, ktorú som spomenul vyššie. Tou je vôľa, alebo ochota klubového manažmentu dať hráčom, pokiaľ spĺňajú kvalitatívne kritéria, priestor na ihrisku. To sa často krát nedeje aj z vyššie spomenutých dôvodov. Je to jedným z problémov vysokého odlivu hráčov, ktorí vyrastajúc v klube s extraligovým družstvom, vidia ako sa vyvíjala situácia s ich staršími spoluhráčmi v predchádzajúcich sezónach, ktorí buď majú len epizódne roly v družstve, alebo po pár sezónach sedenia na lavičke to radšej sami zabalili a hľadali si prácu, namiesto profesionálnej kariéry.

Chápem snahu klubov dosiahnuť každoročne čo najlepší výsledok. Často sú pod tlakom sponzorov, verejnosti. Bohužiaľ mladí hráči im najvyššie ciele asi nepomôžu dosiahnuť, ale z hľadiska ďalšej motivácie pre a rastu nie je nič lepšie ako keď domáci odchovanec, hráč z blízkeho okolia dostáva aspoň minutáž, ktorá pritiahne do hľadiska jeho rodinu, známych, kamarátov. V neposlednom rade sa stáva vzorom pre mladších hráčov v klube a aj pre trénerov to je ľahšie, keď môžu rozprávať zverencom, čo talentovaný odchovanec pre basketbal obetoval, aby sa dostal na extraligovú úroveň.

Na záver ešte jedna poznámka. Po nešťastnej udalosti, ktorá sa stala v USA Kobemu Bryantovi, sme sa viacerí dozvedeli viac o Kobem samotnom, o tom aký bol človek, hardworker, čo všetko robil pre to, aby sa vyrovnal svojmu idolu, čo všetko podriaďoval tomu, aby svoj čas delil medzi basketbal a rodinu. Mnoho z nás ani nevedelo, čo všetko robil , aby bol najlepší. Veľmi si želám, aby aj to, čo sme sa všetci dozvedeli po jeho tragickej smrti, bolo motiváciou aj pre našich hráčov ako na sebe ešte viac pracovať.

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.
 
 

ScoreBoard ...

SAM SAM 30.09.2020 SKP SKP
YAK YAK 30.09.2020 BPP BPP
UMB UMB 30.09.2020 PNC PNC
RBK RBK 30.09.2020 SNV SNV
SKP SKP 03.10.2020 SNV SNV
PNC PNC 03.10.2020 RBK RBK
BPP BPP 03.10.2020 UMB UMB
SAM SAM 03.10.2020 YAK YAK