Chýba im rodina, ale zahraničie im prináša profesionálny prístup a atraktívnejšie ligy

Publikované: 20.11.2018 Autor: Marta Brliťová

Mária Felixová a Žofia Hruščáková v reprezentácii Slovenska

Žofia Hruščáková a Mária Felixová sú reprezentačné pivotky a spolubývajúce, dobré kamarátky a legionárky. Obe pôsobia v zahraničí už tretiu sezónu a aj keď im chýba domov, vo svojich pôsobiskách sú spokojné. Aký je teda život legionárky?

Žofia basketbalovo vyrástla v Košiciach a ako 21 ročná získala prvý zahraničný angažmán v maďarskom Győri. Nasledujúcu sezónu začala v Neapole, no v druhej polovici sezóny sa presunula k majstrovi do Schia. Z Talianska sa v lete presťahovala do francúzskeho Charleville, kde aktuálne pôsobí.

Mária pochádza z Ružomberka, odkiaľ ju basketbal priviedol do Piešťanských Čajok. Po štyroch rokoch v Piešťanoch odišla do neďalekého zahraničia, do Prahy. Po dvoch rokoch v pražskej Slávii sa presunula o viac ako dvetisíc kilometrov severnejšie. Aktuálne pôsobí vo švédskom tíme Lulea.

Maji, považovala si už pôsobenie v Prahe za legionárske?

Mária: ,,Zo začiatku som si myslela, že to bude legionárska skúsenosť, ale už po pár týždňoch som sa presvedčila o tom, že je to v Čechách úplne ako na Slovensku. V klube som bola za “Češku” a za zahraničné sa brali len Američanky. Samozrejme, že v tom pomáhala aj jazyková blízkosť."

Mária Felixová (10), BLK Slavia Praha (CZE)

V čom vidíte pozitíva a negatíva hrania v zahraničí?

Mária: ,,Pozitívum je atraktívnejšia liga, kvalitný a profesionálny prístup v klube, ale aj možnosť spoznávania nových kultúr a ľudí. Ako negatívum by som označila samotu. Človek je tam sám, je náročnejšie začleniť sa do nového kolektívu a taktiež mi chýba rodina, kamaráti a domáce jedlo.”

Žofia: ,,Keďže je pre mňa rodina na prvom mieste, určite najväčšie negatívum je vzdialenosť od domova. Je to približne 1600 kilometrov a rodina mi veľmi chýba. Ale našťastie môžeme byť vďaka smartfónom spolu každý deň v kontakte. Som v cudzine tretí rok a stále je to rovnako ťažké, zbaliť sa a opustiť ich. Pozitívum je jednoznačne kvalita súťaží, v ktorých môžem hrať v zahraničí a s tým spojená možnosť neustále sa zlepšovať.”

S kým si taký si🤗 • • • #friends #slovakiagirls #in #italy #visitor #teammates #slovakia #basketball #smile #enjoy #enjoylife #quotes #joke #panda #blonde #ballconnectin­gpeople #instaphoto #odfotmesanapar­kovisku #yolo 🎈

Príspevok, ktorý zdieľa ☆ Mária Felixová (@majocka10), <time style=" font-family:Arial,sans-serif; font-size:14px; line-height:17px;" datetime=„2018–04–18T10:31:16+0­0:00“>18 Apr 2018 o 3:31 PDT</time>

Aká je domáca liga, v ktorej pôsobíte?

Žofia: ,,Francúzska liga je náročná. Hrá sa tam rýchly a fyzický basketbal a družstvá sú veľmi vyrovnané. Keď sa to ešte kombinuje s euroligou, je to náročné a nie je čas na oddych. Nie sú ani zápasy, kde by mohol tréner nechať sedieť základnú päťku, lebo sa vyhrá o veľa. Do každého duelu musíme ísť s tým, že do toho dáme všetko. A ani to nemusí stačiť. Posledný zápas sme napríklad hrali vonku s Basket Landes, hrali sme takmer celý zápas základná päťka a aj tak sme prehrali. Aj samotné cestovanie po Francúzsku je ťažké, keďže vzdialenosti sú naozaj veľké. Niekedy ideme na trip a po ceste odohráme dva zápasy, pričom sme týždeň na cestách. Nie je to ľahké.”

Mária: ,,Ak to mám porovnať so slovenskou ligou, švédska je oveľa rýchlejšia. Hrá sa rýchlo dopredu, padá veľa košov a basket je tak atraktívnejší pre fanúsikov. Na naše domáce zápasy ich chodieva 2500. V lige je 11 tímov, z toho horných 5 má vysokú kvalitu a spolu hrajú vyrovnané zápasy. Ostatné družstvá majú len švédske hráčky, ale taktiež majú kvalitu.”

Slovensko - Island, Žofia Hruščáková (10)

Vrátili by ste sa hrať na Slovensko?

Mária: ,,Veľmi rada by som sa vrátila hrať domov, ale za kvalitatívnych podmienok, v akých sa liga momentálne nachádza, nad tým nepremýšľam.

Žofia: ,,Momentálne o tom nepremýšľam, som spokojná tam kde som. Budúcnosť veľmi neplánujem, lebo nikdy neviem, čo sa stane. Ale Slovensko milujem a určite sa tam chcem vrátiť žiť.”

Slovensko vs. Bosna a Hercegovina, Mária Felixová (19)

Aká je miestna kultúra?

Mária: ,,Švédi sú z môjho pohľadu spoločensky niekde úplne inde. Mám pocit, že všetko tam funguje ako hodinky. Vládne tam pokoj a pohoda. Ľudia v Lulea sú veľmi priateľskí, milí a ochotní pomôcť. Od detí až po dôchodcov každý rozpráva plynule po anglicky. Sú tiež veľmi pohostinní, s čím súvisí vynikajúce švédske jedlo. V rodinách sa podáva vo forme švédskych stolov, aj keď samotní domáci tento výraz vôbec nepoznajú. Z našej stravy mi chýbajú polievky, ale Švédi napríklad zvyknú robiť chutné omáčky k mäsu. A vyskúšala som už aj soba na hubách.

Žofia: ,,Do Francúzska som prišla bez očakávaní, aby som nebola sklamaná. Ale naopak, bola som veľmi prekvapená. V klube máme rodinnú atmosféru, ľudia sú nápomocní a robia všetko pre to, aby sme sa cítili čo najkomfortnejšie. Život vo Francúzsku je príjemný. Charleville je milé a malé mesto, aj keď v porovnaní so Schiom vlastne až také malé nie je. (smiech)

Žofia Hruščáková, Flammes Carolo Basket Ardennes (FRA)

Maji, v čom ťa život vo Švédsku prekvapil?

Mária: ,,Pozitívne ma prekvapil príjemný prístup všetkých ľudí, či už autobusára, predavačky, alebo prezidenta klubu. Každý sa ku mne správa rovnako, v kľude, s úsmevom na tvári a s rešpektom. Ich typický pozdrav “heeej” je vždy spájaný s úsmevom. Menej pozitívne je počasie. Keďže sa nachádzam 120 kilometrov od polárneho kruhu, už v auguste teplota nestúpla nad 15 stupňov. Aj zima a sneh prišli veľmi skoro a s tým na mesto padla tma. Bohužiaľ, spoluhráčky hovoria, že to bude ešte horšie. (smiech) Ale neviem sa dočkať, kedy uvidím polárnu žiaru.”

Mária Felixová na polárnom kruhu (Foto: Archív (MF))

Žofi, hrala si už v troch krajinách, vedela by si ich porovnať?

Žofia: ,,Každé z týchto pôsobení malo plusy aj mínusy. V každej krajine som hrala euroligu a aj všetky tri domáce ligy sú veľmi kvalitné, čo je veľkým plusom. Z Maďarska som to mala napríklad domov štyri hodiny autom, to bolo super. V Taliansku som získala veľa skúseností z ľudskej stránky. Vo Francúzsku som ešte len dva a pol mesiaca, takže to nechcem veľmi hodnotiť, ale zatiaľ sa tu cítim asi najlepšie. Možno je to aj tým, že je to už tretí zahraničný angažmán a aj ja som už trošku vyspelejšia, znášam to lepšie a beriem veci inak.”

Maji, ak by si mohla preniesť na Slovensko jednu vec, ktorá vo Švédsku funguje ukážkovo, ktorá by to bola?

Mária: ,,Ľudská mentalita, kde si ľudia viac vážia druhých a sú k sebe milší.”

 
basket.sk Autorské práva basket.sk a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu basket.sk a uvedených agentúr je výslovne zakázané.