Priama reč Pavla Bagina: Víťazov mimo ihriska nehľadajme

Publikované: 01.11.2017 Autor: Pavel Bagin Foto: TASR

Pavel Bagin (SBA) (Foto: TASR)

Minulý týždeň sa venovali slovenskému basketbalu aj médiá, ktoré ho inokedy obchádzajú značným oblúkom. Bolo by to potešujúce, keby v nich rezonoval nejaký náš prenikavý výsledok na medzinárodnej scéne. Žiaľ, dôvod bol iný. Ako to zväčša v takýchto prípadoch býva, išlo o problém, či inak povedané, o nevšednú situáciu.

Funkcie trénera našej ženskej reprezentácie sa vzdal Čech Marian Svoboda. Jeho abdikáciu som prijal, hoci práve pod jeho vedením skončilo Slovensko v júni na ME v Prahe na veľmi peknom 8. mieste. Napriek tomu, že si nenašiel so všetkými hráčkami spoločnú reč, najmä s kapitánkou tímu Zuzanou Žirkovou, čo môžem potvrdiť ako osobný svedok niekoľkých situácií, ale bez určenia vinníka.

Nie je totiž dôvod jatriť rany, keďže to bolo ako v rozhádanej rodine, kde chce mať každý svoju pravdu a nehľadať spoločný záujem a východisko. Zdanlivo zakopané zákulisné zbrane, ktoré sa však už zďaleka netýkali iba dvoch tu zatiaľ spomenutých ľudí, zazneli až nečakane razantne v nedávnych dňoch, keď sa začal – presnejšie mal začať – formovať tím na blížiacu sa kvalifikáciu ME 2019. Nechceli v ňom byť viaceré oslovené hráčky, ktoré najprv len potichu, ale neskôr aj verejne odmietli reprezentovať Slovensko pod vedením Mariana Svobodu.

Ak si uvedomíme, že výber trénera nie je ani náhodou ich kompetencia, je to šokujúco smelý postoj, ktorý možno nazvať bojkotom reprezentácie. Škoda, že ich v kluboch nepomkli opačným, teda pozitívnym smerom. My vo vedení SBA vieme a uznávame, čo pre náš šport robia v najlepších kluboch. V ženskom basketbale, s odpustením všetkých ostatných, vyzdvihnem najmä Good Angels Košice s jeho vskutku roky obdivuhodným motorom, generálnym manažérom Danielom Jendrichovským.

Aj s ním, takisto s ďalšími funkcionármi, trénermi i hráčkami, som mal možnosť za viac ako tri roky na čele slovenského basketbalu stráviť nemálo času. Žiaľ, neboli to vždy iba príjemné chvíle, hoci v športe a okolo neho by ich malo byť čo najviac. Veď má prinášať najmä radosť, zábavu i výchovu, hoci každý zápas musí mať víťaza, keďže pod košmi neexistuje remíza. Nehľadajme ho však inde ako mimo ihriska.

Zdanlivé víťazstvo dievčat (a možno aj iných, čo ich podnecovali a posmelili) nad Marianom Svobodom, ktorý nevydržal ich mediálny tlak, nectí náš šport. Bolo by sarkazmom tvrdiť, že to bola pre nás dobrá neplatená reklama. Pohybujem sa aj mimo košov medzi ľuďmi, ktorí nepochopili možné pohŕdanie reprezentáciou vlasti, ani nemiestne osočovanie. Aj v udalostiach uplynulých dní platí biblické „hoď kameňom, kto si bez viny“.

Asi by ho nik z nás nezobral do rúk s čistým svedomím, keďže je tu chvíľa aj ospravedlniť sa (možno aj za skutky iných) azda aj navzájom a najmä načrieť do empatie, ktorá by nás mala zdobiť všetkých. Aby nás basketbal, v ktorom nech každý „hrá“ čo najlepšie na svojej pozícii, už nikdy nerozdeľoval, ale iba spájal. A reprezentácia Slovenska v ňom nebola zbraňou žiadnych osobných záujmov.

 
Denník Šport Autorské práva Denníka Šport a uvedených agentúr. Všetky práva vyhradené.
Opätovné vydanie alebo rozširovanie obsahu tejto obrazovky bez predchádzajúceho písomného súhlasu Denníka Šport a uvedených agentúr je výslovne zakázané.


Diskusia