Na slovenskej scéne znova rezonuje téma nevyplatených miezd a nesplnených sľubov. Basketbal Levice končí, strieda ho BK Patrioti Levice. Odrazu sa ozvali bývalí hráči, lebo sa obávajú, že už neuvidia peniaze, ktoré im „starý“ levický klub niekoľko mesiacov dlhuje. Neboli by prví ani poslední slovenskí basketbalisti, ktorým by sa to prihodilo.
Večne dlžní?
Na úvod krátka rekapitulácia: Basketbal Levice, v českej najvyššej súťaži Mattoni NBL i v slovenskej extralige účinkujúci pod marketingovým názvom Astrum Levice, sa profiloval ako (na tunajšie pomery) špičkový klub. Napriek tomu bol v kuloároch známy aj pre opakujúce sa podlžnosti voči hráčom. Situáciu vlani prepieral napríklad aj renomovaný celoeurópsky portál <A target=_blank>eurobasket.com v spojitosti s nasrdeným Chorvátom Sinišom Štembergerom.
Neuspokojené však spravidla zostávajú nároky slovenských basketbalistov. Práve tu levické problémy prestávajú byť ojedinelé a sú ďalšou epizódou v dlhoročnom seriáli, v ktorom za tie roky spoluúčinkujú ďalšie kluby a tiež desiatky hráčov márne čakajúcich na sľúbené peniaze. Generálny manažér „starého“ levického klubu Ľuboš Pohánka chystá vlastné tlačové vyhlásenie. Nám však prízvukoval, že hráčom po skončení sezóny nechceli zostať nič dlžní, no pre odstúpenie dlhoročného hlavného partnera odrazu nebolo z čoho uhrádzať podlžnosti.
Chýbajúce výplaty
Chceli by sme veriť, že viaceré kluby, ktoré v uplynulých rokoch stratili extraligovú príslušnosť, či zmenili právnu subjektivitu, skončili svoje pôsobenie s čistým stolom. Pravda však bude niekde inde: zoznam hráčov, ktorí nikdy nevideli to, čo si s nasadením vlastného zdravia zarobili, je dlhý.
Aj keď teraz sa verejne ozvali Róbert Nuber, Matej Marchyn a Martin Sýkora, väčšina basketbalistov a trénerov po celé tie roky obvykle mlčí a na tému podlžností sa baví len nerada, akoby to bola ich hanba, že od niekoho musia žiadať poctivo zarobené peniaze.
Martin Sýkora, ktorý z Levíc odišiel ešte v decembri, prezradil, že klub mu dlhoval mzdu za september až december 2012, čo klub de facto aj de iure uznal, keď vtedajší manažér Pohánka podpísal uznanie dlhu. Keďže Sýkora prestal veriť opakujúcim sa nesplneným sľubom, vec sa rozhodol riešiť súdnou cestou. Rovnaký postup zvažovali podľa našich informácií aj ďalší, no teraz sa zdá, že už sa nebude s kým súdiť, keďže Patrioti sú len „morálnymi“ nástupcami Basketbalu Levice a nie právnymi. Inak povedané: získali extraligovú licenciu, no neprevzali na seba žiadne záväzky bývalého klubu. Nevedno, akým majetkom disponoval Basketbal Levice a či sa bude dať niečo z neho speňažiť. Základné imanie je však iba 6 639 eur.
Druhá strana mince
Pripomeňme si, že podlžnosti voči hráčom nie sú doménou iba tých klubov, ktoré napokon stroskotali. Tobôž nie Levíc! V prostredí slovenského športu nie sú finančné problémy ničím neobvyklým a dostať sa do nich môže takmer každý oddiel. Náš zdroj, ktorý dôverne pozná pomery aj v okolitých krajinách, tvrdí, že ak mešká výplata menej ako dva mesiace, je to nepríjemné, no dá sa to ešte nejako ospravedlniť. Ak mešká dlhšie, je čas zbaliť sa a obrátiť sa na súd. Kľúčové teda je, ako klub pristúpi k riešeniu starých restov: či sa k nim prihlási a akú časť z nich sa snaží uhradiť.
Levičania vo svojom oficiálnom stanovisku upozorňujú, že krach klubu prišiel v nadväznosti na bankrot firmy Adato s.r.o., ktorá patrí do portfólia doterajšieho hlavného sponzora levického basketbalu a spolumajiteľa spoločnosti Basketbal Levice Miroslava Gaža. Tieto udalosti podľa stanoviska zasiahli oveľa viac ľudí, ako len hŕstku basketbalistov. Marketingový manažér patriotov Ladislav Garaj, ktorý rovnakú funkciu zastával aj v „starom“ klube, v stanovisku síce férovo uznáva, že hráči by si svoje peniaze zaslúžili, no jedným dychom dodáva: „Netreba zabudnúť dodať ani to, že aj napriek ťažkej situácii pracoval klub na vysoko profesionálnej úrovni a v zabezpečených podmienkach, akých sa hráči asi len ťažko na Slovensku v iných kluboch momentálne dožijú.“
Odhliadnuc od Levíc, práve toto je symptomatické aj pre iné prípady! Na Slovensku sa občas zabúda, že na profesionálnej úrovni by mali platiť dohody (a sľuby). Dokonca aj tie, ktoré nie sú na papieri a že optimálne podmienky sa nezačínajú a nekončia v hale, posilňovni, klimatizovanom autobuse či saune, ale stoja a padajú s pravidelným vyplácaním dohodnutej mzdy, aby hráč pôsobiaci v „zabezpečených podmienkach“ mohol viesť dôstojný život a nemusel si kade-tade požičiavať.
Bez súdu
V Leviciach sa podarilo zachrániť extraligovú príslušnosť a to nie je málo! Aj Ľuboš Pohánka tvrdí, že nebolo inej cesty, ako to dokázať, než založiť nový klub a postúpiť mu licenciu. On sám v ňom už nefiguruje ako štatutár, iba ako členy rady Patriotov, no snaží sa mu všemožne pomáhať. Pohánka zdôrazňuje, a v tom s ním isto treba súhlasiť, že tamojšie skvelé publikum si zaslúži, aby naďalej mohlo chodiť na extraligový basketbal. My dodávame, že partia nadšencov, ktorá dokázala aj po odchode hlavného mecenáša utvoriť solídne zázemie, aby sa Levice nevytratili z basketbalovej mapy, si isto zaslúži za tento počin uznanie. Rovnako tak si „nový“ levický klub – napriek určitým personálnym prepojeniam s tým „starým“ – zaslúži férovú šancu začať odznova a lepšie a viac nezopakovať chyby, ktoré dobrej povesti klubu uškodia viac ako všetky športové prehry a neúspechy dohromady.
Chystá sa zmena?
Podlžnosti klubu voči hráčom môže pomôcť riešiť aj Slovenská basketbalová asociácia (SBA). Už dnes podľa slov generálneho sekretára SBA Ľubomíra Ryšavého existuje spôsob. Hráči mohli podať podnet na arbitrážnu komisiu (AK), čo však nespravili. Keby áno, podľa Ryšavého: „Licencia by bola prevedená s podmienkou, že novy subjekt musí akceptovať rozhodnutie AK, to znamená, ak by AK rozhodla, že hráč si nárokuje právom peniaze, musel by tento nový subjekt dlžobu vyplatiť podľa rozhodnutia AK. V prípade Levíc takýto podnet na AK nebol, preto licencia bola prevedená bez tejto podmienky.”
Generálny sekretár si však vie predstaviť, že už v blízkej budúcnosti budú zavedené také opatrenia, ktoré budú bičom na dlžníkov. „Zmena v predpise musí byť taká, že do novej sezóny nevyžrebujeme klub, ktorý má podlžnosti voči hráčom a trénerom,“ približuje Ryšavý svoje predstavy a pokračuje: „Napríklad by stačilo dať do predpisu ,aby každý kto ma podlžnosť ju oznámil na SBA ,pomohlo by napríklad, keby kluby súhlasili s evidenciou hráčskych a trénerských zmlúv na matrike SBA. Problém by bol vyriešený, v hokeji a vo futbale to tak je, ak sa nemýlim.“
