Ruku na srdce: kto pred začiatkom prvej fázy kvalifikácie ME 2015 i tesne po ňom veril, že pred posledným zápasom D-skupiny budú basketbalisti Slovenska stále v hre o postup? 

Domáce víťazstvá nad Maďarskom a Bieloruskom nie sú ničím, nad čím by basketbalový fanúšik žasol. V porovnaní s vlaňajškom, keď sa výber vyskladaný z podstatne známejších mien triasol aj pred Estónskom a zdolať – aj to len raz – dokázal iba islandského trpaslíka, je to však príjemná zmena. Celý „zázrak“ tkvie najmä v tom, že Miroslav Grznár a Karol Kučera svojim zverencom prejavili dôveru a dodali sebavedomie, hoci mnohí aj v kluboch len zohrievajú lavičku. Výsledok? Stále sú v hre o miestenku na ME 2015, hoci cesta k nej by si aj po dnešku vyžadovala ešte minimálne dve výhry.

Škoda, že viacerí ostrieľaní borci nepochopili „doplnkovú“ prvú fázu kvalifikácie ako jedinečnú šancu uchmatnúť si postup v konkurencii tímov rovnakého kalibru. Samozrejme, je otázne, či by si takto bravúrne počínal aj výber zostavený z iných hráčov, no máloktorý fanúšik sa za posledné dni vyhol myšlienkam, ako by naša reprezentácia v konkurencii Maďarska a Bieloruska obstála, keby mladý a dravý káder vystužil hráč XY. Napríklad skvelý Anton Gavel.

Ešte väčšia škoda, že takto nepochopili prvú fázu aj kompetentní a neutvorili tímu výrazne lepšie podmienky. Nie je tajomstvom, že tréner Grznár mal pôvodne prípravu rozvrhnutú trochu inak a jej začiatok musel oddialiť hneď dvakrát. Možno to vyznie kacírsky, ale niekedy sa zdá, ako keby si aj pár jedincov etablovaných v našom basketbalovom hnutí neprialo úspech mužskej zložky. V každom prípade, prajú si ho fanúšikovia a nesporne si ho prajú aj aktéri dnešného stretnutia v Bielorusku. Tak „nech, Bože, dá!“