Trénerskú dvojicu pri tíme našich basketbalistiek, ktoré postúpili do druhej fázy 34. ME, tvoria síce Slováci, ale obaja prišli k družstvu pred rokom zo zahraničia, kde aj naďalej žijú.

Hlavný kouč Ivan Vojtko, narodený 27. decembra 1964 v Rimavskej Sobote, má domov viac ako pätnásť rokov v Nemecku. Jeho asistentka Marcela Krämerová-Kalistová sedem rokov v Česku.

Jej úspechy by mohla dnešná generácia dievčat úprimne závidieť. Bardejovská rodáčka (17. februára 1970) má bronz z ME 1993 v Perugii a striebro z ME 1997 v Budapešti, hrala v tíme, ktorý takisto na kontinentálnom šampionáte 1999 v Poľsku skončil štvrtý, čo aj jej vystavilo letenku na olympiádu v Sydney 2000.

„Netuším, či terajšie hráčky vedia o týchto mojich úspechoch. Osobne som nemala dôvod s nimi o nich hovoriť,“ usmiala sa, keď sme od nej chceli vedieť, či poznajú dievčatá, ktoré sú tu vo Francúzsku v našom výbere, jej vydarenú kariéru. Ona sama má radosť z európskych medailí, pričom veľkú hodnotu má pre ňu olympijský štart, keďže taká možnosť je nielen raz za štyri roky, ale niekedy aj za celý život. „Taký zážitok by som dožičila každej hráčke,“ skonštatovala o vystúpení pod piatimi kruhmi.

Bývalá rozohrávačka bola v družstve Slávie UMB Banská Bystrica, ktoré prelomilo hegemóniu českých klubov a v roku 1990 prinieslo na Slovensko prvý čs. titul v ženskom basketbale. Potom bola Marcela Kalistová známa najmä z viacročného pôsobenia v Myjave, kam ju zlákali po skončení vysokej školy solídne podmienky. Ako hráčka pokračovala po roku 1999 v poľských mestách Gdansk, Krakov a vo francúzskych Nice a Montpellier.

Na trénerskú dráhu, pričom súčasne bola jednu sezónu ešte aj hráčka, sa vydala pod myjavskými košmi. A najmä športové povinnosti jej bývalého manžela Romana Krämera ju odviali v roku 2006 do Česka, kde sa dievčatám či ženám venovala postupne v Zlíne, Karlových Varoch, Strakoniciach a naposledy vo VŠE Praha. Medzitým viedla aj českú dievčenskú „dvadsiatku“ a uchádzala sa i o post trénerky tamojšej ženskej reprezentácie.

„Zatiaľ najväčšie trénerské úspechy som dosiahla so Strakonicami. V sezóne 2010/11 sme v lige aj Českom pohári obsadili výborné tretie miesto,“ skonštatovala 168 cm vysoká Marcela Krämerová-Kalistová, ktorá bola známa bojovníčka na ihrisku a svoje družstvá neraz koučuje až prehnane emotívne.

„Žijem s družstvom počas zápasu celých 40 minút, nikdy neobsedím na lavičke a dostávam sa do sporov s rozhodcami,“ priznala, pričom sa nebránila tejto téme. „V tomto ešte potrebujem ako trénerka dospieť,“ zasmiala sa.

Čo ešte môže náš tím dosiahnuť v Lille si netrúfla predpovedať. „Na rozdiel od našej éry, chýbajú v družstve osobnosti s poriadnymi skúsenosťami, ktoré by vedeli strhnúť spoluhráčky a rozhodnúť ťažké zápasy,“ vyjadrila svoj názor dvojnásobná mama, ktorej robí radosť sedemročný Maxim a päťročný Tobias.

Napriek mnohým povinnostiam pri ich výchove, v čom jej pomáhajú rodičia aj bývalý manžel, má Marcela vysoké trénerské ambície. Chcela by viesť euroligový tím.